Premýšľali ste niekedy nad tým zvláštnym súborom kódov na spodku vášho pasu? Všimli ste si, že cestovný doklad vášho zahraničného priateľa alebo známeho sa veľmi podobá tomu vášmu? Nie je to vôbec náhoda. V skutočnosti ide o výsledok medzinárodného štandardu pre cestovné doklady, ktorý bol zavedený pre pohodlie cestujúcich aj bezpečnostných pracovníkov.
V tomto článku, ktorý je súčasťou série o bezpečnosti cestovných dokladov, vám prezradíme viac o tom, ako táto štandardizácia vznikla a ako je moderný identifikačný doklad zostavený. Okrem niekoľkých zaujímavostí sa pozrieme aj na to, ako sa tento proces – ktorý sa na prvý pohľad môže zdať ideálny pre falšovateľov – stal jedným z pilierov pri vytváraní bezpečnejších dokumentov.
Cestovný štandard v prospech všetkých
Pred prvou svetovou vojnou nebol na medzinárodné cestovanie potrebný žiadny pas. A až do Parížskej konferencie o pasoch, colných formalitách a priepustkách v roku 1920 neexistovali žiadne normy týkajúce sa vzhľadu či obsahu cestovných dokladov, ako sú pasy. Trvalo 60 rokov, kým ICAO, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, po prvý raz stanovila súbor pravidiel, ktoré sa dodnes uplatňujú na všetky identifikačné dokumenty akceptované na hraničných priechodoch a v leteckých či lodných termináloch.
Všimnite si, že už vtedy sa používal druhý jazyk (francúzština).
Nezáleží na tom, kde na svete žijete, všetky typy pasov a identifikačných dokladov vydaných vaším štátom spĺňajú štandardy stanovené v dokumente ICAO 9303 o strojovo čitateľných cestovných dokladoch (MRTD).
Dnes dokument 9303 definuje tri štandardizované cestovné identifikačné doklady — nazývané TD alebo ID — podľa ich veľkosti:
- ID-1: väčšina platobných kariet, ako kreditné karty a občianske preukazy. Tento formát špecifikuje veľkosť 85,60 × 53,98 milimetra (3,37 × 2,12 palca) a zaoblené rohy s polomerom 2,88–3,48 mm (~0,12 palca)
- ID-2: víza a rumunské občianske preukazy. Štandardná veľkosť týchto dokumentov je 105 × 74 milimetrov (4,13 × 2,91 palca)
- ID-3: cestovné pasy. Veľkosť by mala byť vždy 125 × 88 milimetrov (4,92 × 3,46 palca).
Okrem toho musia všetky dokumenty spadajúce pod špecifikácie ICAO Doc 9303 tiež:
- byť ohybné, pričom si zachovajú integritu dokumentu
- neobsahovať toxické materiály
- odolávať bežným chemikáliám
- zabezpečiť strojovú čitateľnosť medzi –10 °C a +50 °C (14 °F a 122 °F)
- vydržať (extrémnu) vlhkosť
- nestrácať čitateľnosť pod rôznymi svetelnými podmienkami.
Veľkosť je však iba jednou časťou rovnice, ktorá robí identifikáciu cestujúcich oveľa jednoduchšou pre cestovateľov aj bezpečnostných pracovníkov. Kľúčom je to, čo bežné pasy a ďalšie identifikačné dokumenty obsahujú v súlade so strojovou čitateľnosťou.
Hore: dokument ID-1 (maďarský občiansky preukaz)
V strede: dokument ID-2 (rumunský občiansky preukaz)
Dole: dokumenty ID-3 (holandský a nórsky pas)
VIZ a MRZ: Srdce cestovných dokladov
Vďaka vyššie uvedenej štandardizácii musia príslušné štátne úrady zabezpečiť, aby všetky prvky v cestovných dokladoch ID-1, -2 a -3 vyzerali presne tak, ako to stanovuje dokument ICAO 9303. To zahŕňa najdôležitejšie časti všetkých identifikačných dokladov – VIZ a MRZ.
V nasledujúcich riadkoch vám povieme viac o týchto častiach, z čoho pozostávajú, ako sú regulované a pridáme aj niekoľko zaujímavostí, o ktorých ste možno nikdy nepočuli.
VIZ – Zóna vizuálnej kontroly
VIZ je najjednoduchšie identifikovateľná časť akéhokoľvek identifikačného dokladu a je kľúčová pre ľudských kontrolórov pri odhaľovaní falzifikátov. Pri zavádzaní štandardizácie museli predstavitelia ICAO zvážiť, ako čo najviac priblížiť relevantné identifikačné dokumenty jednotlivých krajín k sebe navzájom. Výsledkom boli prísne pravidlá týkajúce sa spoločných prvkov, ako sú typ písma, veľkosť písma, umiestnenie polí, osobné údaje, portrét držiteľa dokumentu atď. Zároveň však ICAO musela zabezpečiť aj to, aby boli rešpektované určité prvky špecifické pre danú krajinu.
Krajiny tak majú právo používať vo VIZ svoj vlastný jazyk, za predpokladu, že každý popis poľa je preložený aj do angličtiny, francúzštiny alebo španielčiny a je oddelený lomkou „/“. V prípade identifikačných dokladov v angličtine, francúzštine alebo španielčine musí dokument používať jazyk vydávajúcej krajiny plus jeden z týchto ďalších jazykov. Napríklad pasy Spojeného kráľovstva obsahujú polia napísané v angličtine a francúzštine.
Čo v prípade krajín, ktoré používajú špeciálne latinské znaky alebo ne-latinské abecedy? Ak jazyk obsahuje znaky latinky špecifické pre danú krajinu/oblasť, môžu byť v doklade uvedené. Ne-latinské znaky však nemôžu, preto ich treba prepísať. Toto pravidlo sa vzťahuje na všetky názvy polí, meno držiteľa, štátnu príslušnosť, miesto narodenia — ktoré je voliteľné — a vydávajúcu organizáciu.
Pokiaľ ide o dátum, existujú ešte prísnejšie obmedzenia. Musí byť vytlačený vo formáte deň–mesiac–rok a deň (dve číslice) aj rok (dve alebo štyri číslice) musia byť v arabských čísliciach. Voliteľne môže byť mesiac uvedený ako dvojciferné číslo alebo napísaný v štátnom jazyku celý alebo skrátený, pričom skrátená verzia nesmie mať viac ako štyri znaky.
Ak je mesiac napísaný slovom, uplatňujú sa rovnaké pravidlá pre preklad a transliteráciu ako pri názvoch polí. Oddelenie dňa, mesiaca a roku medzerou, bodkou alebo lomkou je potrebné iba vtedy, ak je mesiac uvedený v číselnom formáte.
MRZ – Machine Readable Zone
Zatiaľ čo vo VIZ častiach identifikačných dokladov existuje určitá voľnosť, MRZ má takmer identický vzhľad vo všetkých cestovných dokumentoch. Dôvod je jednoduchý: práve túto zónu musia vedieť spracovať a overiť všetky čítačky pasov a ID skenery, takže štandardizácia MRZ je nevyhnutná.
Preto je všetko – od typu písma a veľkosti písma až po skutočné rozmery efektívnej zóny čítania (ERZ), ktorá musí mať vždy 17 mm × 118 mm (0,67 × 4,65 palca) – striktne regulované dokumentom ICAO 9303.
Toto štandardizovanie je tiež dôvodom, prečo sa môžu používať iba arabské číslice a žiadne iné znaky okrem 26 písmen anglickej abecedy. Jediným špeciálnym znakom povoleným v MRZ je „<”.
Používa sa na jasné oddelenie polí, ako sú typ dokumentu, číslo dokumentu, trojmiestny kód vydávajúceho štátu, dátumy vo formáte YYMMDD, meno a priezvisko držiteľa, a rôzne kontrolné číslice, ktorých výpočet je stanovený v prílohe A, časť 3 dokumentu 9303. Ak si chcete vytvoriť predstavu o tom, ako sa MRZ generuje, pozrite si tento online nástroj, kde si môžete vyskúšať vytvoriť vlastnú MRZ.
Pokiaľ ide o mená, všetky musia byť zapísané aj v ich latinských ekvivalentoch, a to pomocou 26 písmen anglickej abecedy, bez ohľadu na to, či používateľ pochádza z krajiny používajúcej latinku alebo nie.
Napríklad nemecké „Ä“ sa zobrazí buď ako „A“ alebo „AE“, cyrilické „Ш“ sa zmení na „SH“ — alebo jednoducho „S“ v Srbsku — a arabský znak „ى“ (alef maksura) by sa mal v MRZ uvádzať ako „XAY“. Pokiaľ ide o arabské znaky, kvôli zložitosti určovania ich latinských ekvivalentov získali v časti 3 dokumentu ICAO 9303 celú samostatnú prílohu.
Zdroj: Príloha B k Časti 3: Špecifikácie spoločné pre všetky MRTD
Dokumentu 9303 o strojovo čitateľných cestovných dokladoch.
Dôležitosť štandardizácie z hľadiska bezpečnosti
Štandardizácia veľkostí a obsahu identifikačných dokladov bola dôležitá pre posilnenie overovacích procesov. V skutočnosti pridanie MRZ do cestovných dokladov otvorilo dvere rýchlemu vývoju čítačiek dokladov, ako sú tie vyrábané spoločnosťou Adaptive Recognition.
Keď je potrebné overiť cestovný doklad, bezpečnostní pracovníci môžu skontrolovať jeho platnosť prostredníctvom fyzických atribútov a jediným pohľadom získať všetky potrebné informácie o držiteľovi. Keď sú zapojené pokročilé čítačky pasov, údaje MRZ a VIZ sa porovnajú v priebehu niekoľkých sekúnd, pričom sa okamžite odhalia akékoľvek rozdiely medzi nimi. Treba však poznamenať, že dnes mať na cestovnom doklade iba MRZ a VIZ ani zďaleka nestačí. Ako Tony Sales, bývalý falšovateľ pasov, povedal pre CNN v roku 2014, trvalo mu len niekoľko hodín vytvoriť desivo presvedčivé falzifikáty z ukradnutých pasov za tisíce dolárov. Stále však existujú prípady, keď dokument vôbec netreba meniť; pokiaľ sa podvodník podobá na pôvodného majiteľa dokladu, môže ľahko prekĺznuť cez kontrolu.
Treba však poznamenať, že dnes mať na cestovnom doklade iba MRZ a VIZ ani zďaleka nestačí. Ako Tony Sales, bývalý falšovateľ pasov, povedal pre CNN v roku 2014, trvalo mu len niekoľko hodín vytvoriť desivo presvedčivé falzifikáty z ukradnutých pasov za tisíce dolárov. Stále však existujú prípady, keď dokument vôbec netreba meniť; pokiaľ sa podvodník podobá na pôvodného majiteľa dokladu, môže ľahko prekĺznuť cez kontrolu.
Z tohto dôvodu dokonca aj ICAO odporúča, aby vydávajúce krajiny/výrobcovia zahrnuli aspoň základné bezpečnostné prvky/opatrenia, ktoré môžu urobiť cestovný doklad odolným voči falšovaniu—s jedinou podmienkou, že tieto prvky nesmú narúšať strojovú čitateľnosť dokladu. Avšak pre nedostatok štandardov týkajúcich sa bezpečnostných prvkov má každý štát a každý výrobca dokladov voľnosť rozhodnúť sa, čo do cestovného dokladu zahrnie. Aj EÚ poskytuje iba minimálne požiadavky pre každý členský štát, pričom mnohé prvky sú „iba“ odporúčané.
Prvý riadok: viacfarebná UV tlač, mikrovlákna.
Druhý riadok: rôzne hologramové vzory, bezpečnostné prvky JURA IPI™ a LetterScreen++®.
Čo je však isté, je to, že ak cestovný doklad obsahuje náhodnú kombináciu
- viacfarebných UV atramentov,
- mikrotlače a mikrovlákien umiestnených náhodne po celom dokumente alebo vytvárajúcich jedinečný vzor/slová/vety,
- Letterscreen++® od JURA, čo je patentovaný proces, pri ktorom je portrét držiteľa pasu vytvorený z personalizovaného mikrotextu usporiadaného do jedinečnej štruktúry zvlnených línií,
- IPI™ – Invisible Personal Information, ktoré obsahuje osobné údaje v hlavnom portréte a dá sa prečítať iba pomocou špeciálnej lentikulárnej šošovky,
- tradičnejšie techniky, ako sú špeciálne perforácie, hologramy atď.,
potom šanca, že dokument bude možné sfalšovať, výrazne klesá. A ako nevyhnutný dôsledok udalostí z 11. septembra sa nové pasy vydávajú s dodatočným bezpečnostným prvkom – RFID čipmi, ktoré obsahujú všetko, čo sa nachádza vo VIZ a MRZ, ako aj ďalšie údaje. Pokiaľ ide o to, aké údaje možno uložiť na RFID čip, bude to témou nášho ďalšieho článku v tejto sérii.
V podstate to znamená, že veľkosť dokumentu, VIZ a MRZ sa stali súčasťou veľkého celku vytvárania prakticky nefalšovateľných dokladov. A aj keď sa vykonajú úpravy vo VIZ a/alebo MRZ, pokročilé bezpečnostné prvky a špičkové čítačky dokladov, ako je Osmond od Adaptive Recognition, môžu bezpečnostných pracovníkov ľahko upozorniť.
Máte otázky alebo dopyty? Sme tu, aby sme vás podporili na každom kroku:
